V Bošáckej doline, severozápadne od Nového Mesta n/V leží obec Haluzice, známej
starobylými zrúcaninami opevneného kostolíka. Prvá písomná zmienka o obci je z roku
1398 pod názvom Halusych, prvá písomná zmienka o kostole je z 13. storočia, (rok 1477
Halhozycz, rok 1598 Haluzicz, rok 1773 Haluzicze). Maďarský názov obce bol Gallyas.
Obec leží na okraji Bielych Karpát.
Vhodná cyklotrasa: Trenčianske Bohuslavice, Haluzice, Bošáca, Zemianske Podhradie,
Nová Bošáca, hraničný prechod Březová na Moravu.
Trančianske Bohuslavice, Haluzice, Štvrtok n/V, Ivanovce, Melčice, Chocholná-Velčice a z
týchto obcí do priľahlých dolín Bielych Karpát.
Prístup: vlakom z Trenčína a Nového Mesta n/V do Trenčianskych Bohuslavíc, autobusom z
Trenčína alebo z Nového Mesta n/V.
Pozoruhodnosti, rarity, zaujímavosti
Prvá písomná zmienka o haluzickom opevnenom kostole je z roku 1299 v dokumente, v ktorom
sa hovorí, že kráľovské vojsko zaujalo od Matúša Čáka aj haluzický hrad. Bolo to za
panovania posledného uhorského kráľa z roku Arpádovcov Ondreja III., ktorý mal spor s
Matúšom. Keďže na pravej strane Váhu v tomto priestore nebol hrad ani hradisko, kostol
bol opevnený ako krátkodobé útočište najbližšieho okolia v búrlivých dobách vojen.
Okolo kostola sa ťahal ochranný kamenný múr s vežami a strieľňami. Zrúcaniny kostola
boli reštaurované v roku 1968 a vidno ich v Považia.
|
|
Haluzice
|
Tesne pri zrúcaninách kostola sa tiahne asi 1 km dlhá, 200 m široká a 50 m hlboká
Haluzická prierva, ktorá vznikla eróziou potoka v málo hlinitých bridliciach a
dolomitoch tohoto flyšového pásma Bielych Karpát. Roklina sa neustále rozširuje.
V roku 1870 sa cez ňu dalo ľahko prejsť po lávke. Dnes je
chráneným krajinným územím.