Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. V rukách každého jednotlivca je sila - pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila - zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe.

Na základe informácií, predkladaných v Správe o stave životného prostredia v Slovenskej republike v roku 1999 je možné konštatovať pozitívny posun SR k ozdraveniu životného prostredia, aj keď nie so všetkými dosiahnutými výsledkami sa možno uspokojiť.

Pri hodnotení kvality ovzdušia, z hľadiska vývoja emisií základných znečisťujúcich látok možno konštatovať ich klesajúci trend. Emisie SO₂ poklesli v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 3,7% (ale v porovnaní s rokom 1989 až o 69,7%), emisie NO_x poklesli o 6,85% (ale v porovnaní s rokom 1989 o 46,7%). Na druhej strane emisie tuhých znečisťujúcich látok a CO v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne stúpli, a to o 6,3% (TZL) a o 1,1% (CO) (v porovnaní s rokom 1989 je to však značný pokles - o 80,9% pre TZL a o 35,5% pre CO). Čo sa týka troposférického ozónu, priemerná koncentrácia ozónu na území SR narastá cca o 1m g.m^-3 za rok. Hodnoty prízemného ozónu sú tak viac ako dvakrát vyššie aké boli na začiatku tohto storočia. Znečistenie ovzdušia imisiami má z dlhodobého hľadiska klesajúcu tendenciu. V roku 1999 sa na celom Slovensku nevyskytol ani jeden prípad prekročenia krátkodobého imisného limitu pre SO₂ a polietavý prach.

Čo sa týka  kvality povrchových vôd nie je možné uspokojiť sa s ich kvalitou, vzhľadom na veľmi vysoký podiel profilov s veľmi silne znečistenou vodou (najmä pre ukazovatele koliformné a termotolerantné koliformné baktérie, amoniakálny a dusičnanový dusík, celkový fosfor a v regióne východného Slovenska v značnej miere i ťažké kovy). Veľkým problémom i naďalej zostáva napojenosť obyvateľstva na kanalizáciu, ktorá má síce stúpajúcu tendenciu, ale aj napriek tomu, podiel 54,7 % obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu je žalostne nízky (pre porovnanie v ČR je 74,6% a v krajinách EÚ 70-90%). Nedostatočné je taktiež  čistenie odpadových vôd i keď množstvo odpadových vôd vypúšťaných do tokov mierne klesá a počet čistiarní odpadových vôd mierne stúpa. Z pohľadu kvality pitnej vody, na ktorej nám asi najviac záleží, zostáva stav nezmenený. Podiel vzoriek nevyhovujúcich STN 75 7221 Pitná voda i naďalej zostáva pod úrovňou piatich percent.

Nie všetky zmeny, napriek vytváraniu priaznivých podmienok, sa prejavia okamžite a na ich realizáciu je potrebné dlhšie časové obdobie. Tak je to napríklad so zdravotným stavom lesov, ktorý napriek znižovaniu emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia (i keď tu treba mať na pamäti i diaľkový prenos) stagnuje. Výsledky monitoringu zdravotného stavu lesov SR ukazujú, že na Slovensku je v druhom až štvrtom stupni poškodenia (t. j. keď odlistenie stromov dosahujúce 26-100%) 28% listnatých a ihličnatých stromov (v roku 1989 to bolo 49%). Zastúpenie zdravých stromov, bez defoliácie je len 19% (pričom v roku 1991 to bolo 30%). Hoci pozitívnym konštatovaním je fakt, že SR s rozlohou lesného pôdneho fondu 1 991 557 ha, t. j. 40,6%, sa zaraďuje medzi európske krajiny s najvyššou lesnatosťou, treba sa zamyslieť hlavne nad ich zdravotným stavom, nakoľko paradoxne k oblastiam s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku patrí okrem juhozápadného Slovenska i oblasť Oravy a spišsko-tatranského regiónu, v ktorých sa nachádzajú naše najvýznamnejšie pôvodné lesné komplexy chránené tretím stupňom ochrany - štatútom národného parku.

Dominantným problémom ostáva úroveň hospodárstva, charakterizovaná energetickou a surovinovou náročnosťou, ktorého reštrukturalizácia potrvá viacero rokov. Environmentálne, právne i ekonomické opatrenia zhodnocovania surovín viedli k poklesu produkcie odpadov z 25,7 mil. ton v roku 1995 na úroveň 19,6 mil. ton v roku 1999. Najviac odpadov produkuje poľnohospodárstvo (4,5 mil. ton) a priemysel (2,3 mil. ton) a najviac nebezpečných odpadov priemyselné odvetvia z chemickej a strojárskej výroby. V produkcii komunálneho odpadu je trend stabilizovaný. Ročne priemerne každý obyvateľ nášho štátu vyprodukuje 315 kg odpadu. Najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania odpadov na Slovensku je ich skládkovanie (24,1%) a spaľovanie (31%). V súčasnosti sú prevádzkované len skládky, ktoré vyhovujú legislatívnym požiadavkám a predpisom o odpadovom hospodárstve, a ich počet dosahuje 141 prevádzok.

Životné prostredie a človek ako jedinec v ňom predstavujú jeden systém a jeden celok, aj keď mnohí z nás na to zabúdajú. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Stredná dĺžka života v SR sa u mužov pohybuje okolo 68 rokov a u žien 77 rokov. V porovnaní s vyspelými krajinami tak patríme medzi krajiny s najnižšou dĺžkou života. Z príčin úmrtnosti pretrvávajú srdcovo-cievne ochorenia a onkologické ochorenia, ktorých počet stále narastá, pričom sa prejavujú stále častejšie u nižších vekových skupín.

Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás.

Prioritami preto naďalej zostáva znižovanie znečistenia ovzdušia, vôd, pôdy, zabezpečenie ochrany fauny, flóry, ostatných prvkov biologickej a krajinnej diverzity, odstraňovanie rizikových faktorov v životnom prostredí, ako sú hluk, žiarenie, biologická bezpečnosť v súvislosti s geneticky modifikovanými organizmami, a v neposlednej miere odpady vo sfére svojho vzniku i nakladania s nimi.

S cieľom zlepšiť podmienky pre rozvoj zdravého života, zamedziť ich ohrozeniu pre budúce generácie, je nutné pokračovať v trende náprav v minulosti spôsobených škôd a realizácie rozvoja spoločnosti tak, aby neboli ohrozené podmienky zdravého života budúcich generácií.


Ing. Vladimir Benko, SAŽP

Detailné informácie najdete na www.iszp.sk