|
|
|
Zemianske Podhradie
|
|
|
V strede Bošáckej doliny leží obec Zemianske Podhradie, významná z kultúrno-historického hľadiska. Prvou písomnou zmienkou o obci je listina z roku 1397 pod názvom Podhrady (rok 1477 Podhragye, rok 1484 Podhradie, rok 1598 Podhrady prenes Bsacz, rok 1808 Zemanské Podhradi). Maďarský názov obce bol Nemespodhrágy.
Erb obce bol prevzatý z pôvodnej pečate a tvorí ho zlatý lev s kvetmi osadenými v modrom poli. Lev v erbe vystihoval zemiansky charakter obce. Obec leží v doline Bielych Karpát. Nadmorská výška 238 m, 770 obyvateľov.
|
|
Vhodná cyklotrasa: z Nového Mesta n/V, Dolné Srnie, Bošáca, Zemianske Podhradie, Nová Bošáca a cez hraničný prechod na Moravu.
Okolo obce idú značkové turistické trasy do Bielych Karpát.
Prístup: vlakom z Trenčína alebo z Nového Mesta n/V do Trenčianskych Bohuslavíc, autobusom z Trenčína a z Nového Mesta n/v.
|
|
|
Ranoempírový evanjelický a.v. kostol
|
|
Renesančný kaštieľ je najstaršou pamiatkou v obci zo 17. storočia, neskoršie prestavaný v klasicizme s rozsiahlym parkom. Bol v majetku zemianskych rodín Príleských, neskôr Ostrolúckych. Dnes je v ňom umiestnený Dom sociálnych služieb.
Ranoempírový evanjelický a.v. kostol z počiatku 19. storočia je oválny s výrazným obvodovým stĺporadím. Je unikátom tohoto druhu v strenej Európe. Základy kostola boli položené v r. 1785, dostavaný bol v r. 1801 zásluhou rodiny Príleských.
|
|
Pamätný dom Houby-Rizner je venovaný dvom významným osobnostiam, ktoré pôsobili v obci. J.Ľ.Holuby tu účinkoval ako evanjelický farár v r. 1861 až 1919. Okrem svojho povolania venoval sa archeológii, botanike a etnografii. Zbieral ľudové piesne, zvyky, porekadlá a preštudoval archeologicky a botanicky celú Bošácku dolinu a okolie. Ľ.V.Rizner (1849-1913) tu pôsobil ako učiteľ a celý svoj život venoval spisovateľskej a ľudovovýchovnej práci. Je zakladateľom slovenskej bibliografie.
Okolie Zemianskeho Podhradia je dôležité aj z hľadiska archeologického. Na západ od obce na Hradiskách, na Bašte a na Martákovej skale sú stopy rozsiahlych valov hradiska a sídliska z obdobia púchovskej kultúry. V chotári obce sa našli nálezy z doby lužickej, halštatskej a laténskej.
|
|
Nad obcou sa vypína vrch Skalica, odkiaľ je pekný výhľad na celú Bošácku dolinu.
|
|