|
|
|
|
Vráble sa rozprestierajú v severnej časti Podunajskej nížiny na nive rieky Žitavy. Sú obklopené mierne zvlnenými plochami úrodnej poľnohospodárskej pôdy, lúkami a lesnými porastami. Mesto leží na križovatke ciest z Nitry do Levíc a zo Zlatých Moraviec do Nových Zámkov.
Najstaršie dôkazy o osídlení Vrábel pochádzajú z obdobia neolitu (6000 - 2000 pr. Kr.). Dôkazom toho sú objavené vykopávky v lokalite Zemný hrad ( Fidvár). Prvá písomná zmienka o Vrábľoch (Verebel) je z roku 1265. Trhy sa tu konali už v roku 1294 a od začiatku 15. storočia až do roku 1848 boli Vráble sídlom stolice predialistov ostrihomského arcibiskupstva. V 17. storočí vznikajú cechy mlynárov, mäsiarov, čižmárov a kožušníkov. Kostol s farou sú písomne doložené v roku 1359.
|
|
Vo Vrábľoch bola najstaršia poštová stanica v Tekovskej župe. V rokoch 1787 - 1848 ešte v období pred revolúciou bolo v meste sídlo soľného úradu a skladu, z ktorého sa pravidelne zásobovala soľou väčšia časť Tekovskej, Nitrianskej a Novohradskej župy. Octáreň tu pracovala od roku 1872.
Hospodársky a ekonomický rozvoj sa prejavil i v architektúre mesta. Koncom 18. stor. bol postavený neskorobarokový kaštieľ (teraz farský úrad). Za finančnej pomoci arcibiskupa Alexandra Rudnaia bol roku 1821 postavený Stoličný dom.
|
|
V centre mesta vznikla na prelome 19. - 20. stor. súvislá zástavba meštianskych domov, ktoré majú časť svojich priestorov určenú na obchodnú a podnikateľskú činnosť.
Z umelecko - historického hľadiska sú zaujímavé budovy bývalej octárne, Ľudovej banky, Agrárnej banky, stoličného domu, bývalej meštianskej školy, okresného úradu a mnohé ďalšie.
|
|
Medzi významné kultúrno - historické pamiatky v meste patrí rím. kat. kostol Preblahoslavenej Panny Márie. Je to neorománska trojloďová bazilika postavená roku 1901. Autorom figurálnych nástenných malieb je nitriansky umelec Edmund Massáni. Obrazy na hlavnom a bočných oltároch maľoval Ján Vasari, brat ostrihomského arcibiskupa Františka Klaudiusa Vasariho.
Za zmienku stojí aj klasicistická kaplnka zasvätená sv. Urbanovi - patrónovi a ochrancovi vinohradov postavená vo vinohradoch v r. 1813 a kaplnka, v ktorej sú pochovaní členovia rodiny Néčei. V roku 1910 ju dal postaviť vrábeľský poštmajster Jozef Néčei, významný zberateľ umeleckých predmetov a starožitností. Jeho bohatá zbierka bola základom pre vznik Tekovského múzea v Leviciach .
| |
|
|
Oblasť Vrábľov je známa aj pestovaním viniča. Po roku 1989 začali v meste pribúdať podniky so zahraničnou účasťou, ktoré zamestnávajú väčšinu obyvateľov, ktorých je cca 10000.
|
|