| |
|
|
Radnica
|
|
|
V malebnom údolí, ktoré zo severu lemuje Krupinská vrchovina, z juhu pohorie Börzsöny, na oboch stranách rieky Ipeľ leží mesto Šahy.
Prvá písomná zmienka o meste Šahy pochádza z 13. storočia v listine kráľa Bélu IV. z roku 1237, v ktorom názov vtedajšej osady sa spomína ako Saag. Šahy v tomto období boli súčasťou Hontianskej stolice, ktorej administratívnym centrom bol hrad Hont. Vytvorenie systému stolíc sa datuje na začiatok XI. storočia počas panovania kráľa sv. Štefana.
Začiatky výkonu samosprávnych a verejných funkcií v histórii mesta Šahy siahajú do obdobia pôsobenia premonštrátskej rehole na území mesta. Premonštráti pôsobili v kláštore, ktorý založil v roku 1238 bán Márton. Charakter mestečka Šahy nadobudli za kráľa Žigmunda, ktorý im udelil v roku 1405 právo na jarmok a o dva roky neskôr aj právo meča. Právo mýta Šahy mali už od roku 1266. Kláštor mal od svojho vzniku až do tureckej okupácie v polovici 16. storočia veľký význam ako hodnoverné miesto /stredoveký verejný notariát - locus exedibilis/. Prépošstvo bolo hodnoverným miestom nielen pre hontiansku stolicu, ale aj pre stolicu novohradskú, zvolenskú, tekovskú a gemerskú.
|
|
Od roku 1657 bola založená cirkevná matrika /civilná matrika bola založená až v roku 1896/. Okrem cirkevných povinností tu vykonávali aj svetské služby.
Od polovice 16. storočia po vpáde Turkov do Uhorska Hontianska stolica nemala stále sídlo a schádzala sa väčšinou v Banskej Štiavnici, v Bátovciach, Sebechleboch, vo Vinici a v Krupine. Od roku 1751 sídlom stolice sa stala obec Kemence. Keď v roku 1806 župný dom v obci Kemence vyhorel, rozhodlo sa o premiestnení sídla stolice do Šiah.
Nové postavenie Šiah ako sídla Hontianskej stolice prinieslo mestu hospodársky, kultúrny a spoločenský rozvoj. Mesto sa stalo administratívnym centrom Hontu. V roku 1848 zanikli stolice a nahradili ich pomenovaním župa.
Rakúsko-uhorské vyrovnanie roku 1867 prinieslo určité administratívno-správne zmeny aj v Hontianskej župe. Namiesto štyroch slúžnych okresov župa mala päť okresov: Šahy, Krupina, Veľká Čalomija, Bátovce a Szob.Významné postavenie okresov vyplýva z princípu fungovania žúp. Hlavným predstaviteľom župy bol župan, ktorého do tejto funkcie ustanovil panovník. Najvyšším orgánom župy bolo valné zhromaždenie /generálna kongregácia/, ktoré sa schádzalo štyrikrát ročne. Najvyšším voleným funkcionárom župy bol podžupan, ktorý predsedal na valných zhromaždeniach a vystupoval v mene župy. Nositeľmi jednotlivých funkcií boli župní hodnostári. Priamymi vykonávateľmi uznesení župného predstavenstva boli okresní úradníci, na čele ktorých stál volený hlavný slúžny. Táto skutočnosť umocňuje význam a postavenie vtedajších okresov. Toto obdobie prinieslo mimoriadny rozmach a vývoj v histórii mesta.
|
|
|
Plážové kúpalisko
|
|
Rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie a vznik Československej republiky v roku 1918 sa prejavil aj v územnej reorganizácii žúp. Podpísaním Trianonskej dohody dňa 4. júla 1920 Hontianska župa sa rozdelila na dve časti. Väčšia časť pripadla Československu a menšia časť Maďarsku. Mesto Šahy sa stalo hraničným mestom ČSR, ostalo však sídlom severnej časti Hontianskej župy ako aj okresu až do administratívnej reformy k 1. januáru 1923. Týmto dňom Šahy prestali byť sídlom župy aj okresu. Bola tu zriadená len expozitúra krupinského okresu.
Obdobie od roku 1919 do 1922 je poslednou fázou rozvoja žúp ako foriem verejnej správy starého komitátneho zriadenia. Vládnym uznesením č. 310/1922Zb. z historických 16 žúp sa vytvorilo šesť tzv. veľžúp. Územie Hontianskej župy bolo pričlenené do Pohronskej /Zvolenskej/ župy. Tento župný systém existoval do roku 1927. Zákonom číslo 125/1927/Zb. župy nahradilo krajinské zriadenie a županov vystriedali okresní náčelníci, ktorí podliehali krajinskému prezidentovi.
Na základe Mníchovskej dohody v roku 1938 Šahy sa stávajú súčasťou Maďarskej republiky. Po skončení II. svetovej vojny veľmoci v auguste 1945 sa rozhodli o obnovenie hraníc podľa trianonskej dohody a Šahy boli znovu pričlenené k ČSR.
|
|
V tomto období sa začína éra novej formy verejno-správnych orgánov - národných výborov. Šahy patrili naďalej do okresu Krupina, bola tu však obnovená expozitúra okresného národného výboru. V Šahách bol zriadený Miestny národný výbor. Dňom 1. januára 1949 Šahy sa stali opäť okresným sídlom až do roku 1960, kedy šahanský okres zanikol a mesto Šahy bolo začlenené do okresu Levice. V súvislosti s administratívnou reformou roku 1960 v Šahách vznikol Mestský národný výbor. Postupne boli zriadené ďaľšie mestské inštitúcie ako napr. Mestské osvetové stredisko, Technické služby mesta, Mestská knižnica a pod.
V dôsledku politických rozhodnutí v osemdesiatych rokoch dochádza k integrácii obcí. Vznikajú spoločné národné výbory a menšie obce sa pričleňujú k mestám. V roku 1980 tak dochádza k zániku samostatných obcí Hrkovce a Preseľany nad Ipľom a k ich pričleneniu k mestu Šahy. Obec Tešmák bola k Šahám pričlenená v roku 1986. Po zmene spoločenského systému v štáte obec Hrkovce v roku 1998 sa znovu osamostatnela.
Zásadná zmena nielen v spoločenskom zriadení ale aj v oblasti verejnej správy nastáva po zamatovej revolúcii v roku 1989. Účinnosťou zákona číslo 369/1990Zb. o obecnom zriadení zanikli národné výbory a vytvorili sa samosprávy obcí a miest. V prvých skutočne demokratických voľbách bol zvolený primátor mesta a poslanci mestského zastupiteľstva. Za prvého primátora mesta občania v priamych voľbách zvolili JUDr. Ernesta Zsolnayho, ktorého opätovne zvolili do tohto postu aj v nasledujúcich voľbách v rokoch 1994 a 1998.
|
|
V súlade so zákonom o obecnom zriadení sa zriadil aj Mestský úrad v Šahách, ako výkonný orgán mestského zastupiteľstva a primátora. Zároveň boli zriadené aj ostatné orgány mestského zastupiteľstva: mestská rada a komisie mestského zastupiteľstva.
V rámci reformy verejnej správy v roku 1990 boli vytvorené obvodné úrady, ktoré pôsobili ako detašované pracoviská okresných úradov. Sídlom obvodného úradu sa stalo aj mesto Šahy. Svoje pracoviská zriadili v meste aj úrad práce a daňový úrad. V roku 1996 boli vytvorené nové okresy, ich počet sa zvýšil na 79. Požiadavka mesta Šahy a jeho prirodzeného regiónu o znovytvorenie šahanského okresu nebola zo strany štátnej moci akceptovaná.
V súčastnosti prebieha legislatívna príprava ďaľšej reformy verejnej správy. Uvažuje sa so zrušením okresných a krajských úradov, s posilnením postavenia samospráv a so zriadením druhostupňových samosprávnych orgánov. Na prahu tretieho tisícročia Šahy sú vyspelým mestom s demokraticky a pokrokovo zmýšľajúcimi občanmi, ktorí sú schopní a pripravení - tak ako to už dokázali aj v minulom tisícročí - prevziať osud svojho mesta do vlastných rúk.
|
Prosím vykonať zmenu vo funkcii primátora mesta Šahy - nový primátor: Ing. Ján Lőwy, počet obyvateľov 8071
|
|