| |
|
|
|
|
Predpokladá sa, že obec vznikla v 13. storočí. Do začiatku 15. storočia sa rozdelila na Dolné a Horné. Dolné Padarovce, označované tiež ako Malé, v 16. storočí zanikli. Pôvodne obec patrila Drienčanskovcom (Derencsényiovcom), od 17. storočia Muránskemu panstvu. V bližšie neurčenom čase Padarovce vlastnili Koháryovci, po nich Coburgovci. V r. 1938-1945 bola obec súčasťou Maďarska.
|
|
O miestnych obyvateľoch sa dozvedáme, že sa zaoberali poľnohospodárstvom, ovocinárstvom a hrnčiarstvom. Podľa historického obecného znaku tu prevládalo vinohradníctvo. V oválnom poli pečatidla z konca 18. storočia je medzi dvomi vetvičkami vyrytý sud, po jeho stranách je vidno kolmo postavený vinohradnícky nôž a štep viniča, nad sudom sa vznáša strapec hrozna. V hornej tretine pečatného poľa je vyrytý názov obce v maďarčine: PADAR. Odtlačky pečatidla sme našli na dokumentoch z r. 1865 a 1866.
Svoje erbové pečatidlo Padarovce určite používali až do začiatku nášho storočia. V druhej polovici 19. storočia ho v kancelárskej praxi obmedzila nápisová pečiatka s dvojriadkovým textom: GEMEINDE PÁDÁR. Našli sme ju na písomnosti z r. 1866.
|
|
Ak máme dnes vytvoriť pre obec erb, možno vychádzať oba zo znaku, ktorý je vyrytý na pečatidle z konca 18. storočia. Je to veľmi priliehavý znak, ktorý v slovenskej obecnej heraldickej tvorbe nemá obdobu. V tejto podobe vinohradnícky motív nepoužíva žiadna iná naša obec. Za erb teda navrhujem červený štít, v ktorom sa nad dvomi striebornými (bielymi) vetvičkami vznáša zlatý (žltý) sud. Po jeho stranách je kolmo postavený strieborný (biely) vinohradnícky nôž a strieborný (biely) štep viniča. Nad sudom je zlaté (žlté) hrozno. V tejto podobe je erb obce historicky verný a heraldicky správny, je navyše aj umelecky veľmi pôsobivý.
|
|