| |
|
|
|
|
Necpaly, dedina učupená na podhorí Veľkej Fatry. Vznikla veľmi dávno. Takmer s istotou môžeme tvrdiť, že už v období praveku. Dokazujú to archeologické nálezy v necpalovskom katastri a tiež samotný názov dediny. Založenie obce sa datuje až do obdobia, keď sú známe prvé písomné doklady. Je to 13. storočie, konkrétne rok 1282. Z tohto roku pochádza aj prvá písomná zmienka o Necpaloch.
Históriu Necpál vytvárali okrem obyčajných, prostých a pracovitých ľudí hlavne dva významné šľachtické rody. Bol to rod Necpalských a po ňom rod Juštovcov.
|
|
O hospodárskej sile rodu Juštovcov svedčia ešte dodnes stojace budovy bývalého pivovaru i zrúcaniny niekdajšej manufaktúry na výrobu papiera, dnes už nejestvujúcej píly (3 gátre), tehelňa, mlyny i liehovar.
Treba ešte pripomenúť, že napr. v 18. storočí, keď Necpaly patrili medzi hospodársky silnejšie obce Turčianskej župy, obec mala viacerých remeselníkov. Boli to: tkáči, krajčíri, kožušníci, gombičkári, čižmári, obuvníci, kováči, zámočníci, kolári, mlynári, pekári, ba dokonca i zlatník.
Stavebnú činnosť Juštovcov výrazne dokumentujú doteraz stojace kaštiele.
|
|
V obci sa nachádzajú štyri. Dva z nich sú postavené (presnejšie dostavané) v renesančnom a dva v barokovo - klasicistickom slohu. V nich a v ich blízkom okolí určite v minulosti pulzoval rušný život. Že dedinu skutočne skrášľovali, svedčia aj prekrásne parky, či stopy po parkoch, ktoré sa rozprestierali okolo nich.
V Necpaloch už od r. 159 jestvovala neskôr veľmi chýrna latinská seniorálna evanjelická škola, ktorá bola prakticky vyššou strednou školou, vyšším gymnáziom. Až do r. 1834, keď bola premiestnená do Martina, bola akýmsi strediskom kultúry a vedy v Turci. Bola vlastne predchodcom troch známych slovenských gymnázií v 60-tych rokoch 19. storočia a to Revúcej, Martina a Kláštora pod Znievom. Táto povestná škola dala vtedajšej spoločnosti mnohých významných mužov, či už učiteľov alebo žiakov.
Nie všetci vieme, že sa tu narodila a svoju mladosť prežila Mária Hrúzová, matka známeho maďarského básnika Alexandra Petöfiho, narodená 26.8.1791. Bola známou ľudovou poetičkou a blízkou príbuznou Jána Kolára, ďalšieho velikána z Turca.
|
|
Tu sa narodil generál Juraj Lahner, známy z maďarskej revolúcie z rokov 1848-1849 (popravený v Arade).
Významné je aj dielo Jozefa Lóosa Necpalského atď.
Veľký spoločenský i historický význam mali v Necpaloch aj obidva kostoly. Ozdobou evanjelického kostola je vzácny oltárny obraz. Ten dal v roku 1611 vyhotoviť pre svoju manželku (Alžbetu Czoborovú) palatín uhorskej krajiny Juraj Thurzo. Pôvodne sa nachádzal v kaplnke Oravského hradu. V roku 1752 ho rodina Juštovcov odkúpila a premiestnila do Necpál. Až do vybudovania spomínaného kostola v roku 1843 slúžil evanjelikom v staršom drevenom artikulárnom chráme postavenom pre celá dolný Turiec. Tento starý drevený evanjelický artikulárny kostol sa nachádzal v neďaleko nedávno asanovanej (zrútenej) bývalej evanjelickej fary.
|
|
Katolícky kostol má priamu spojitosť s dávnym a zároveň aj s terajšími symbolmi obce. Veď je zasvätený sv. Ladislavovi, uhorskému panovníkovi (1077-1090) a svätcovi. Práve rímsko-katolícky kostol skrýva v podobe jednej zo svojich vzácnych malieb - fresiek (nad klenbou, na povale) jeho šľachetný čin, a to boj s Kumánom (Tenepom), ktorý chcel uniesť dievča (Ladivu).
|
|