|
|
|
Obec Lozorno
|
|
|
VITAJTE V NAŠEJ OBCI
Tento informačný materiál predkladám všetkým, ktorí majú obce Lozorno radi, žijú v nej, zvolili si ju za svoj domov, i tým, ktorí sem radi prichádzajú na návštevy i turistickými cestami, aby ju lepšie spoznali.
Stále osídlenie obce je známe od 14. storočia. V tomto období bola v obci postavená kaplnka a žilo tu už viac ľudí. Svoje obydlia si stavali popri Suchom potoku, ktorý priteká z pohoria Malé Karpaty. Obec patrila panstvu Borinka-Stupava s hradom Pajštún.
|
|
Táto informačná brožúrka, prvá tohoto druhu o našej obci, má slúžiť predovšetkým nám.
|
|
NAŠA FARNOSŤ LOZORNO
Keď sa chceme dozvedieť podrobnejšie o farnosti Lozorno, zalistujeme v historických dokumentoch. O histórii Lozorna som našiel stručný historický prameň, je to kniha Series parochiarum et parochum archi - dioecesis Trigoniensis ad atiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIX (1899). Podľa tohoto historického prameňa sa Lozorno nachádzalo v Bratislavskej župe, tj. v stolici, patrilo do Stupavského dekanátu. Vtedy bolo Lozorno filiálkou farnosti Zohor, čo znamená, že v Lozorne nebýval dp farár, ale sv. omše slúžil dp farár zo Zohoru.
|
|
Až o sto rokov neskôr v r. 1729 sa Lozorno stáva farnosťou. Odvtedy je vedená aj matrika.
Vtedajším "patrónom" (patrón=človek, ktorý sa staral o kostola a faru) bol gróf Károlyi de Nagykároly.
|
|
Okolo pôvodného kostolíka bol contorín. Terajší cintorín sa začal používať okolo r. 1827-1831. (Podľa roku na kríži na contoríne, kde je uvedený rok 1831.) Existenciu cirkevnej školy možno zaradiť do začiatku 19. stor. Cirkevná škola fungovala asi do r. 1933, potom jej úlohu výchovy a kultúru prebrala škola "meštianka", ktorá stála na západnom konci dediny smerom na výpadovku do Bratislavy. V tom čase, keď prešlo vyučovanie do meštianky, chodili do nej deti od Záhorskej Vsi až po Plavecké Podhradie a Rohožník.
|
|