Hrušovo

Obec bola založená v roku 1232.
Hrušovo má ešte časti obce Striežovce a Ostrany.
Kataster obce je súčasťou Drienčanského krasu, v ktorom sa nachádza množstvo malých jaskýň. Na severnej strane katastra obce sa nachádza Aluvínium Blhu, v ktorom sa nachádzajú chránené rastliny hlavne vzácny druh papradia Perovník páví. V obciach sa nachádzajú kostoly a zvonice, ktoré sú kultúrnou pamiatkou.

Obec je známa od roku 1297 ako Huruswa, dnešný názov používa od roku 1927. Časť Ostrany od roku 1297 ako Esthren, dnešný názov od roku 1773 a časť Striežovce spomínaná od roku 1413 ako Stryz, od roku 1920 ako Striežovce. Súčasťou obce je aj Ostranský mlyn. Chotár obce zaberá 1583 ha v nadmorskej výške 246 m. Leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline Blhu. Chotár po oboch stranách Blhu rázu vrchoviny, na severovýchode terasovej plošiny, tvoria prevažne vápence. Okolie obce je odlesnené, v juhovýchodnej a západnej časti má dubový les.

Obec Hrušovo - miestna časť Ostrany (pôvodná ľudová zástavba z konca 19.storočia)

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1297, ale pôvodné osídlenie je staršieho pôvodu. Patrila panstvu hradu Blh, v 14.storočí Derencsényiovcom, od druhej polovice 17.storočia Muránskemu panstvu. Spustla koncom 17.storočia. Obyvatelia sa zaoberali pálením uhlia, tkaním a v 19.storočí aj podomovým obchodom, domácimi remeslami a skromným poľnohospodárstvom. Roku 1828 mala obec 77 domov s 622 obyvateľmi.
Ostrany sa ako obec spomína 1297. Patrila Baloghovcom, v 15.storočí Derencsényiovcom a do druhej polovice 17.storočia Muránskemu panstvu. Okrem poľnohospodárstva sa obyvatelia zaoberali výrobou košíkov, brdárstvom, voštinárstvom a ovocinárstvom. Roku 1828 tu žilo 238 obyvateľov v 27 domoch. Roku 1960 bola pripojená k Hrušovu.

Striežovce sú listinne doložené roku 1413. Patrila Derencsényiovcom, od 17.storočia Muránskemu panstvu. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, výrobou dreveného riadu a voštinárstvom. Roku 1828 mala obec 43 domov a 343 obyvateľov. Obec pripojená k Hrušovu od roku 1960.

V obci sa nachádza neskorobaroková zvonica z polovice 18.storočia, evanjelický klasicistický kostol z roku 1786, prestavaný 1904. V Striežovciach je zvonica z polovice 18.storočia a evanjelický klasicistický kostol z roku 1811.
Obec je rodiskom maliara Eduarda Putra, Gregora Fabri-pedagóga a Štefana Fabry taktiež pedagóga.