|
|
Prvá zmienka z roku 1333 pod názvom Geztus, neskôr ako Gesthes a do r.1773 ako Hostissowcze (maďarsky Gesztes, nemecky Gesstesch). Súčasťou histórie obce sú aj Staré Hostišovce, založené 1368 ako Ogesthes a Hordonovo z roku 1413 ako Erdeutelek, neskôr 1459 ako Hordonthelke. Rozprestiera sa v chotári o rozlohe 1043 ha v nadmorskej výške 267m. Hostišovce ležia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Prevažne pahorkatinný, sčasti zalesnený povrch chotára medzi dolinami Západného Turca a Blhu, ktorý vo východnej časti siaha do reliktného povrchu náhornej vrchoviny, tvoria andezity.
|
|
Obec sa spomína od roku 1333. Roku 1368 bola vlastníctvom Derencsényiovcov. Roku 1427 mala 14 port. Obec zničili Turci roku 1582. Roku 1773 ju obývali len želiari, v 1828 mala 107 domov a 870 obyvateľov. zaoberali sa poľnohospodárstvom a ovocinárstvom, pálením slivovice a čerešňovice. V prvej polovici 20.storočia sa zaoberali aj výrobou bŕd a vosku.
Staré Hostišovce sa spomínajú od r.1368. Patrila Széchyovcom. Začiatkom 15.storočia však splynula s ostišovcami. Hordonovo ako osada bola vlastníctvom rodu Uzaovcov. Zanikla začiatkom 17.storočia.
|
|
V obci sa nachádza evanjelický kostol z roku 1793 s rokokovým interiérom. Zvonica je klasicistická zo začiatku 19.storočia.
Pre obec je typická hromadná zástavba. Z 19.storočia sú zachované murované domy, pozdĺž fasády je vysunutý podstienok podopretý stĺporadím. Obyvatelia sa zaoberali voštinárstvom (lisovaním vosku zo včelích plástov v zábojoch) a domácou výrobou z dreva (najmä vretien a bŕd, ktoré podomovým spôsobom predávali aj vo vzdialenejších oblastiach). Ešte v polovici 20.storočia tkali plátno a preberané tkaniny.
|
|