|
|
|
|
Región "Gemer"
základné údaje
|
|
Región:
Dôležité telefónne čísla
Základná charakteristika
Poloha a dopravné napojenie
Geomorfológia a hydrológia
Podnebie a vegetácia
Osídlenie, hospodárske aktivity
|
|
Územie leží na juhovýchode Slovenskej republiky jeho južná hranica tvorí súčasne i štátnu hranicu s Maďarskou republikou. Na východe susedí s okresom Košice-okolie, na juhozápade a západe s okresom Revúca a na severe s okresmi Poprad, Spišská Nová Ves a Gelnica.
Územie je výrazne členité s bohatou reliéfovou štruktúrou, kde najvyšším bodom je Stolica (1476 m n.m.) a najnižším Hrhov-Turniansky potok (185 m n.m.) Nájdeme tu horské až vysokohorské prostredie, ale i úrodné nivy a údolia riek s aktívnou poľnohospodárskou výrobou. Prevládajú tu listnaté lesy před zmiešanými a ihličnatými, ktoré nachádzame iba v horách Slovenského rudohoria, Slovenského raja a borovicové porasty v krasových oblastiach. Charakteristickým reléfom tohoto územia sú planiny s rozmanitou a bohatou flórou a faunou.
Vodnaté rieky , riečky a horské potoky tejto oblasti sú rajom rybárov, pre ktorých sa tu núka ďalšia možnosť rybolovu - dostatok rybníkov a iných vodných plôch predstavujúcich druhú najväčšiu výmeru v rámci republiky.Zvláštnosťou oblasti je bohatstvo podzemných priestorov - krasových a ľadových jaskýň v čom má táto oblasť absolútne prvenstvo na Slovensku. Štyri z jaskýň sú sprístupnené verejnosti.
Bohatá banícka minulosť územia už od stredoveku poskytovala dostatočne dibré podmienky pre rozkvet remesiel, umenia a vzdelanosti. Vzácnym produktom konjuktúry baníctva sú početné kultúrne pamiatky, najmä stredoveké kostoly s unikátnou maliarskou výzdobou porovnateľnou iba s podobnými dielami v Taliansku. V početných evanjelických kostoloch sa zachovali prekrásne umelecky hodnotné rezbárske práce - drevené oltáre, kazateľnice, krstiteľnice. Ojedinelým ozostatkom ľudovej výtvarnej tvorivosti sú maľované kostolné empory a stropy.
|
Dôležité telefónne čísla:
Medzinárodné smerové číslo + 421/ 942
Tiesňové volania
Požiarna ochrana 150
Zdravotná záchranná služba 155
Polícia 158
Lekárska služba prvej pomoci 7322450, 7343050
Informácie o telefónnych číslach
Miestne informácie (Východoslovenský región) 120
Medzimestské informácie 121
Medzinárodné informácie 0139,0149
Colný úrad
Colná pobočka Rožňava, E.Rótha 30 732 43 31, 732 48 01
Colná pobočka Domica 792 82 90
Colná stanica Gemerská Hôrka 792 18 80
Colná stanica Jablonov n/Turňou 796 11 11,796 14 98
Hraničný prechod Domica - Aggtelek 792 82 90
Nemocnica sv. Barbory 777 11 11
Lekárenská služba prvej pomoci 734 30 50
Základná charakteristika:
Rozloha 1173 km2 ( 7.miesto v rámci SR)
Počet obyvateľov : 61 809 (k 31.12.2000)
Muži : 29 906
Ženy : 31 903
Štruktúra pôdy v %
Poľnohospodárska 32,0
Nepoľnohospodárska 68,0
Počet obcí : 62
Z toho so štatútom mesta : 2 ( Rožňava, Dobšiná)
Najstaršia obec Rudná (1219)
Národnostná štruktúra obyvateľstva v %
Slovenská 60,15
Maďarská 34,95
Rómska 3,88
Rusínska 0,01
Ukrajinská 0,12
Česká a moravská 0,62
Poľská 0,03
Nemecká 0,05
Ostatná a nezistená 0,19
Veková štruktúra
Vek - predproduktívny (0-14) 12 479, V % 20,19
Vek - produktívny (15-59M/54Ž) 37 564, V % 60,77
Vek - poproduktívny (60+M/55+Ž) 11 766, V % 19,04
Poloha a dopravné napojenie:
Dopravne je dobre prístupný,najmä v hlavnom západo-východnom smere (E-571). Z hľadiska cestovného ruchu je rozhodujúca južná cestná a železničná magistrála vedúca cez Rožňavu, ďalej severná rýchliková železnica,dotýkajúca sa územia pri Dobšinej a ich vzájomné severo-južné cestné a železničné prepojenie medzi Dobšinou a Rožňavou s pokračovaním cez Plešivec do Maďarskej republiky. Letecké spojenie okres nemá. Najbližšie letiská sú v Košiciach (65km) a v Poprade (70km).
Cestná sieť
Cestná sieť podľa charakteru je delená na štátne cesty a miestne komunikácie (tieto obhospodarujú a spravujú obecné a mestské úrady). Štátne cesty sú podľa správneho členenia rozdelené na I.,II.,III. triedy.
V okrese Rožňava je ich dĺžka nasledovná :
- štátne cesty 335,230 km
- miestne komunikácie (obecné) 295,014 km
Rozdelenie podľa jednotlivých tried :
- I.trieda 96,210 km , z toho medzinárodného významu E-571 - 51,2 km
- II.trieda 90,935 km
- III.trieda 148,085 km
Súčasne je na štátnych cestách 116 mostov o dĺžke premostenia 1 356,96 km a 20 železničných priecestí.
Železničná sieť
Železničná doprava - dĺžka železničných tratí v okrese predstavuje 109 km, spolu s vlečkami je 152,5 km. Z toho na hlavný ťah Košice - Rožňava - Zvolen pripadá 44 km a na trate Rožňava - Dobšiná, Plešivec-Slavošovce, Plešivec - Muráň pripadá 55 km tratí, 10 km železničnej trate je v úseku Margecany - Červená Skala.
Je zámerom aktívne ovplyvňovať modernizáciu ťahu Zvolen - Košice.
Geomorfológia a hydrológia:
Okres sa takmer celý nachádza v geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Zahrňuje časti geomorfologických celkov Spišsko- Gemerský kras, Stolické vrchy, Volovské vrchy, Rožňavská kotlina a Slovenský kras. Rozpätie nadmorských výšok prechádza od minima 184 m v údolí Turnianskeho potoka po maximum 1476 m v Stolických vrchoch .
Hlavným tokom územia je rieka Slaná s jej pravobežnými prítokmi. Všetky toky sú pomerne malé, plytké, s nestálymi, rozkolísanými prietokmi. Prirodzených vodných plôch je málo a veľkosťou sú bezvýznamné. Prevažne sú to malé,močaristé jazierka v Slovenskom krase. Významnejšie sú umelé vodné nádrže a rybníky. Najväčšia je vodná nádrž Palcmanská Maša na Hnilci,patriaca k vodnej elektrárni Dobšiná. Veľké umelé rybníky sa nachádzajú pri Hrhove, menšie pri Hrušove a Brzotíne. V krasových planinách okresu sú pozoruhodné podzemné vodné toky tvoriace sústavy jaskýň, ktoré na povrch vychádzajú jako vyvieračky. Podzemné termálne vody nie sú preskúmané, ale ich výskyt je veľmi aktuálny pod Plešivcom a je pravdepodobný tiež v celej Rožňavskej a Turnianskej kotline.
Podnebie a vegetácia:
Okres Rožňava spadá do mierne teplého až mierne chladného klimatického pásma. Značné výškové rozdiely územia spôsobujú aj výrazné odlišnosti medzi podnebím v údoliach, na planinách a na horských chrbátoch. Teplé letá a pomerne chladné zimy vytvárajú dobrý predpoklad pre celoročné využitie prírodných danností.
Na území je značný podiel lesov. V horských masívoch lesnatosť prekračuje 90% plochy územia. V podhorskom pásme a vo vyššie položených údoliach je podiel lesov a poľnohospodársky obrábaných plôch vyvážený. V kotlinách a v širokých údoliach tvoria lesy len ojedinelé, okrajové enklávy.
Krajinársky zvláštne sú kaňonovité údolia riek a riečok medzi planinami Slovenského krasu. Ich nivy sú ploché bez stromovej vegetácie.
Osídlenie, hospodárske aktivity:
Začiatky osídlenia územia Rožňavského subregiónu siahajú hlboko do praveku. Dobré prírodné a klimatické podmienky tu umožňovali kontinuálny vývoj a vzájomné prekrývanie sa mnohých loveckých a poľnohospodárskych kultúr, vyspelých starovekých a stredovekých výrobných spoločenstiev i novodobých industrializačných procesov. Vyvinula sa historicky veľmi pestrá a zložitá sústava menších banských, remeselných a obchodných miest a baníckych, roľníckych a pastierskych vidieckych sídel. Ich dynamický stredoveký a rannonovoveký vývoj ovplyvnili turecké vpády, stavovské vojny, v poslednom období tiež negatívny dopad hospodárskych recesií. Bývalé stredoveké mestské sídla, hlavne Rožňava,Dobšiná,Štítnik a Plešivec zostali až doteraz malými mestami.
|
|