Galanta

Najstarší písomný doklad o Galante sa zachoval v listine, ktorá bola napísaná z príkazu kráľa Belu IV. v roku 1237. V tejto písomnej správe sú uvádzané majetkové pomery na území zvanom Galanta.
Od roku 1421 sa majoritnými vlastníkmi galantských majetkov postupne stávali príslušníci šľachtického rodu Esterházyovcov.
V roku 1635 dostala Galanta od kráľa Ferdinanda II. výsadnú listinu, ktorou sa mestu povolilo konanie štyroch výročných jarmokov.

Už od 16. storočia bola v Galante škola, od 17. storočia tu existovala aj nemocnica. V 18. storočí bol markantný aj rozmach remesiel, dôkazom ktorého bolo aj založenie cechu obuvníkov a cechu čižmárov. V druhej polovici 19. storočia sa stala administratívnym centrom, sídlom okresného súdu, pozemkovej knihy, daňového úradu a pošty.
V roku 1850 bola pripojená na železničnú sieť.
Galanta je v súčasnosti významným administratívnym a kultúrnym centrom rovnomenného okresu so 16 755 obyvateľmi.
Z hľadiska územnosprávneho členenia patrí do Trnavského kraja. Súčasťou mesta sú mestské časti Neboja, Hody a Javorinka. Výhodná poloha predurčuje, aby sa stala i priemyselným centrom.

Kaplnka

Priemyselná zóna mesta je situovaná pri železničnej trati, ktorá je súčasne železničným uzlom v smere východ - západ, sever - juh. Vzdialenosti 50 km východne od Bratislavy, 30 km južne od Trnavy a cca 50 km severne od hraníc s Maďarskom potvrdzujú jej výhodnú polohu a sú ponukou pre investorov na umiestnenie podnikateľských aktivít.
Rod Esterházyovcov zanechal pre mesto tri krásne kultúrne pamiatky.
Renesančný kaštieľ bol postavený okolo roku 1600 Františkom Esterházym. Súčasnú podobu získal po celkovej rekonštrukcii, ktorá bola dokončená v roku 1992. Kaštieľ je vo vlastníctve mesta a nachádza sa v ňom obradná miestnosť a mestská galéria.
Neogotický kaštieľ dali postaviť v roku 1633 bratia Daniel a Pavol Esterházyovci ako renesančný opevnený objekt. V roku 1736 bol prestavaný v barokovom slohu. Dnešnú podobu nadobudol kaštieľ v roku 1861 po radikálnej prestavbe Jozefom Esterházym, ktorý sa inšpiroval romantickou anglickou gotikou.

Neogotická pohrebná kaplnka rodu Esterházyovcov na starom cintoríne slúži ako dom smútku.
Kultúrnou pamiatkou je i Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa, ktorý bol dokončený a vysvätený v roku 1805. Je to monumentálna dvojvežová klasicistická stavba s barokovými prvkami. V interiéri kostola vyniká oltár z roku 1741.
Na využitie sa ponúka geotermálna voda z dvoch vrtov na území mesta.
Návštevníkom mesta je k dispozícii hotelové ubytovanie, reštauračné zariadenia, štýlové pivárne a kaviarne.

Kultúrnospoločenské vyžitie zabezpečuje celoročne Mestské kultúrne stredisko.
Pre športové aktivity návštevníkov mesta sú k dispozícii športová hala, futbalový štadión s atletickou dráhou, tenisové kurty, plaváreň, sauny s masážou a posilňovne.
Päť kilometrov od mesta sa nachádzajú termálne kúpaliská Vincov les, Diakovce a rekreačné stredisko Kaskády, kde okrem využitia vodnej plochy priehrady Kráľová sú výborné možnosti rybolovu.
V mesto každoročne organizuje Galantské trhy, ktoré sa konajú začiatkom mesiaca august. Spestrením trhov je pivný festival a sprievodné kultúrno-zábavné a športové podujatia.