Pešia turistika

Strážovské vrchy - Výstup na Strážov (1 213 m n.m.)
Cieľom nášho výstupu bude najvyšší vrchol pohoria - dominantný Strážov. Z východnej i západnej naň vedie červeno označená turistická trasa - Cesta hrdinov SNP. Z východnej strany sa na vrchol nastupuje z malebnej obce Čičmany, zo západnej z horskej obce Zliechov. My pre výstup volíme západnú variantu. V Zliechove na námestí si obzrieme kostol a odfotíme sa pri pamätníku II. svetovej vojny. A hneď sa dostávame na rozsiahle lúky nad obcou, nad nimi sa týčia vrcholy Strážova (má ich päť). Ak sa zaujímate o flóru, tak cestou na vrchol môžete obdivovať - i fotografovať v júni 5-6 druhov orchideí. Vtáčie prilby, päťprstice, vstavače, kruštíky ... Značka čoskoro vstúpi do lesa a postupne začíname naberať výšku. Dnešným našim cieľom popri výstupe na vrchol je i návšteva Strážovských vodopádov. A tak pri drevenom odpočívadle opúšťame značku a klesáme po strmom hrebienku smerom na sever. Pri poľovníckej chatke ešte klesneme do doliny potoka a potom už obdivujeme 2 Strážovské vodopády (10 + 12 metrov). Oba sú zabezpečené drevenými rebríkmi, ktoré sú však vlhké a šmykľavé. Po fotosafari nás čaká výstup späť na červenú značku, čo je asi 300 metrov prevýšenia. A potom už absolvujeme sústavné stúpanie k vrcholu. V hornej časti prechádzame cez pralesový les a vychádzame na lúčku pod vrcholom. Pri stĺpiku oddychujeme a kocháme sa krásnym výhľadom smerom na malofatranský Kľak. Záverečných 500 metrov na vrchol prejdeme cez starý lesík a čoskoro stojíme na príkrovom brale. Počasie sa mimoriadne vydarilo a tak po zápise do vrcholovej knihy si pripravíme obed, uvaríme polievku a následne fotoaparátom zvečňujeme okolité prekrásne panorámy. Najmä výhľad na Považie a do Zliechovskej doliny je fascinujúci. Vrcholové skalku sú obsiate kobercami kvetov, ktorým dominujú najmä biele klinčeky a astry alpínske. Takisto vrcholové skalné bralá poskytujú vďačné fotografické piedestály.
Späť sa vraciame tou istou cestou. Trasa je dobre značená, mapa spoľahlivo zachytáva i vedenie trasy v teréne. Výstup na vrchol je strednej náročnosti, najmä ak si chceme prezrieť aj vodopády. Preto treba z oboch strán si naplánovať na túto túru 5 až 6 hodín.

Považský Inovec - Výstup na Panskú Javorinu (943 m n.m.)
Tento kopec leží vo východnom výbežku hlavného hrebeňa pohoria Považský Inovec. Má nadmorskú výšku 943 metrov nad morom. Na vrchol vedie niekoľko turistických trás z Ponitria i Považia, všetky sú vyznačené v našej mape. Ráno si balíme do batohu veci potrebné na klasickú túru, pribaľujeme i veci na varenie. Náš výstup začína v obci Hrádok nad Váhom, kam prídeme autobusom. Spočiatku sa zahrievame výstupom po asfaltovej ceste hore Hrádockou dolinou po modrej turistickej značke. Po 45 minútach prichádzame k lokalite "Kríž", kde sa pripojí žltá turistická značka. Po súbehu oboch trás ideme dolinou ešte 1,5 km, potom sa žltá značka odpojí vľavo a začíname stúpať popri Pavelkovej kopanici smerom na Prieľačinu. Striedajú sa strmšie úseky s miernejšími, celý čas putujeme lesom. V horných partiách vrchola Prieľačiny sa nám pri križovaní lesných ciest otvárajú výhľadu na hlavný hrebeň Považského Inovca. Konečne po 2 hodinách od začiatku túry stojíme na hlavnom hrebeni Považského Inovca - pri vrcholovej kóte Prieľačiny v nadmorskej výške 893 metrov nad morom. Vrchol je zalesnený, nie sú z neho výhľady, preto sa iba krátko občerstvujeme a pokračujeme ďalej. Z vrchola nás čaká krátke klesanie, prechádzame cez malú lúčku, z ktorej sa otvára pohľad na sever. Cez malé sedielko nás čaká krátke stúpanie na odbočku k Panskej Javorine. Odtiaľto je to už iba 15 minút! Počasie nám praje, hreje jesenné slniečko. Na jar tu môžeme obdivovať koberce snežienok a krásne fialovo rozkvitnuté kríčky lykovca. A konečne sme na vrchole. Odmenou za výstup je nám pekný výhľad na južné hrebene Považského Inovca, časť hrebeňa Vtáčnika a celý hrebeň Tríbeča. Jasne vidieť Zobor, Žibricu, Veľký Tríbeč a pod nami ako na dlani Topoľčiansky hrad. Po hodinovom pobyte na vrchole nás čaká zostup. Po žltej značke klesáme trasou bývalej lesnej železnice do obce Podhradie, kam prichádzame za 2 hodiny a končíme túru po 6,5 hodinách.
Na Panskú Javorinu možno vystúpiť i z obce Kálnica za 3,5 hod, z Podhradia po žltej alebo zelenej značke za 2,5 hod, prípadne z Duchonky cez Kubáň po modrej značke za 4,5 hod. Na turistickej mape VKÚ sú trasy dobre zakreslené a mapa nás spoľahlivo viedla celou trasou.
Nabudúce vystúpime na najvyšší vrchol Strážovských vrchov - rovnomenný Strážov do nadmorskej výšky 1243 metrov nad morom. Okrem toho navštívime i malebné Strážovské vodopády. Sprievodcom na tejto túre nám bude turistická mapa VKÚ Harmanec v mierke 1:50 000 s číslom 119 - Strážovské vrchy - Trenčianske Teplice.

Nízke Tatry - Výstup na Poludnicu
Vystúpime na jeden z najkrajších vyhliadkových vrcholov Slovenska - na majestátnu Poludnicu v Nízkych Tatrách. Rozľahlý masív Poludnice je dominantou severnej časti Nízkych Tatier v oblasti Liptova. Tento krásne formovaný bralnatý a zalesnený vrch patrí do rázcochy Krakovej hole a tvoria ho dva vrcholy. Severný - Predná Poludnica je nižší, južný - Zadná Poludnica zasa vyšší. Z oboch za ideálneho počasia sa naskytujú prekrásne výhľady a zábery fotografov najmä z Prednej Poludnice pravidelne ilustrujú kalendáre prírodných krás Slovenska.
Na samotnú túru vyrazíme po žltej turistickej značke z konečnej autobusov v Závažnej Porube. Čoskoro míňame chatu Opalisko a pokračujeme k nástupu do Suchej doliny. Pri chate Elektrární sa vnoríme do úzkej dolinky a zovretí lesom začíname stúpať do jej záveru. Zhruba za hodinku vychádzame na poľanu Rakytovica, z jej hornej časti sa otvárajú prvé krásne výhľady na Liptov. Odtiaľto nás potom čaká strmý výstup po hrebienku Poludnice, je vedený lesom. Vo vyšších partiách prechádzame popod skaly a míňame niekoľko menších jaskyniek. V niekoľkých serpentínach naberáme postupne výšku, až sa zrazu z lesa dostaneme na vrcholovú vyhliadkovú plošinu Prednej Poludnice. Sme v nadmorskej výške 1491 metrov a zatají sa nám dych. Počasie nám mimoriadne praje a máme sa možnosť na vlastné oči presvedčiť, že je odtiaľto ozaj exportný výhľad. Ako na dlani ležia pred nami nad Liptovskou Marou hrebene Chočských vrchov, Západných Tatier a napravo Vysokých Tatier. Výpočet palety vrcholových krásavcov by zabral dlhý čas, ale nie je možné nespomenúť Veľký Choč, Baranec a Kriváň. Po fotosafari, občerstvení a krátkom oddychu pokračujeme po modrej značke Ďalej, čaká nás ešte zdolanie posledných 50 výškových metrov na vrchol Zadnej Poludnice. Kým z Prednej sme mali možnosť obdivovať celý Liptov, zo Zadnej nám oponu na Liptov vytvoril les a odokryl sa zasa výhľad na hlavný hrebeň Chopok, Ďumbier, Krakovu hoľu, Ohnište až po Veľký Bok. Najideálnejšou variantou pre zostup z vrchola je potom modrá značka do Iľanova. Celým výstupom nás spoľahlivo viedli najnovšie vydania máp VKÚ,š.p., Nízkych Tatier.

Cykloturistika

Cyklotúra Mučínskou vrchovinou - Lipovianske piesky
Na cyklotúre budeme bicyklovať v malebnom prostredí Cerovej vrchoviny, konkrétne v jej časti Mučínska vrchovina. Na trasu vyrazíme z okresného mesta Lučenec. Zvoľna klesáme na juh po hlavnej ceste smerom na Panické Dravce. Po 4 kilometroch odbočíme vľavo smerom na Rapovce,. Čoskoro prekročíme riečku Ipeľ a vchádzame do Rapoviec. Zvonka si prezrieme kúriu s kostolom a v našom putovaní volíme variantu pokračovania do Mučína. Tu sa občerstvíme a obdivujeme typické miestne terasové domy. Na rázcestí ideme vpravo a čoskoro prechádzame cez osadu so zaujímavým menom - Telka. V Lipovanoch pri kostole pokračujeme dolinou popri popri poliach do príhraničnej osady Baňa. Tu by mala byť cesta na hrebienik k Lipovianskym pieskom, pýtame sa na ňu miestnych a tí nás navigujú do blízkeho výmoľa. Našťastie strmé stúpanie je krátke a tak bicykle rýchlo vytlačíme. Nachádzame sa v blízkosti štátnej hranice a čoskoro nás i legitimujú pohraničiari (pri túre treba mať platný občiansky preukaz!). Na spomínanom hrebienku je spevnená cesta, z ktorej sa otvárajú prekrásne panoramatické agáty. Cestička stále mierne klesá. Tesne nad obcou prichádzame k chránenej lokalite Lipovnianskych pieskovcov. Na ploche 0,13 ha môžeme obdivovať odkrytú vrstevnatosť pieskovcov, ako i vzácnu flóru a faunu. Potom už klesneme do obce a môžeme prejsť (MTB bicykle) do Šikova, odkiaľ môžeme cyklotúru ukončiť vo Fiľakove, alebo cez Ratku a Trebeľovce v Lučenci.
Celá trasa je dlhá cca 33 km (cez Pleš do Fiľakova 36 km, do Lučenca 51 km), má 60 metrov prevýšenia. Je zachytená na turistickej mape č. 141 Cerová vrchovina - Lučenec alebo v špeciálnej cykloturistickej mape číslo 9 Gemer Novohrad - Podpoľanie. V tejto mape nájdete aj profil trasy a tiež tipy na ďalších 30 cyklovýletov v tejto oblasti.

Cyklotúra z Považia na Kysuce cez sedlo Semeteš
Absolvujeme prechod z doliny Váhu na Kysuce malebným prostredím Javorníkov. Čaká nás na ňom prejazd 685 metrov vysokého sedla Semeteš. Na cyklotrasu nastúpime v meste Bytča. Vyrazíme na západ po štátnej ceste č. 18 na Makov. Keď však prejdeme mostom ponad Vážsky kanál, zabočíme vpravo a opustíme frekventovanú cestu. Po účelovej komunikácii potom postupujeme medzi Javorníckymi lesmi a hrádzou kanála. Po tejto ceste sa dostaneme tesne pred obec Kotešová. Odtiaľto nás už čaká dlhé tiahle, spočiatku mierne, v závere náročné stúpanie až do sedla Semeteš - Krásnou dolinou riečky Rovnianky sa z Kotešovej cez Bukovú dostávame do obce Veľké Rovné. Prehliadneme si krásny kostol, navštívime drotárske múzeum na obecnom úrade a určite si nenecháme ujsť koštovku výrobkov z miestnej súkromnej pekárne. Z námestia nás už potom čaká naozajstné stúpanie. Prekvapí nás rozľahlosť Veľkého Rovného, pri stúpaní môžeme však obdivovať malebné laznícke usadlosti. Postupne prechádzame cez Potoky, Nižný Žarnov, Madzín, Ráztoky a cez Medveďovcov. Častokrát vidíme pod sebou v hlbokých dolinách alebo na rozsiahlych lúčinách pod smrekovými lesmi rozprávkové drevenice obklopené obrobenými políčkami a pasienkami. Konečne dosiahneme vrchol stúpania na Semeteši. Neodoláme a výjazd oslávime pivom v pohostinstve. Zo sedla potom nafotíme krásne panorámy Kysúc a následne nás čaká príjemný zjazd. Treba však klesať opatrne, pretože ostré zatáčky nie sú klopené pre jazdu štýlu kamikadze. Rýchlo prebehneme cez osadu Ritnošovci a keď prechádzame cez železnicu na okraji Turzovky je jasné, že sme na Kysuciach!
Celá trasa je dlhá cca 22 km, má 385 metrov prevýšenia v smere od Bytče a 185 v smere z Turzovky. Je zachytená na turistickej mape č. 109 Javorníky - Čadca alebo v špeciálnej cykloturistickej mape číslo 1 Kysuce - Horné Považie - Turiec. V tejto mape nájdete aj profil trasy a tiež tipy na ďalších 35 cyklovýletov v oblasti.

Slovenské rudohorie - Cyklotúra cez Úhornianske sedlo
Výlet začneme v Rožňave. Samotné banícke mesto má niekoľko zaujímavých pamiatok, ktorým dominujú veža, kostoly a budovy na námestí. Za obhliadku stojí i objekt evanjelického kostola. My sa však presúvame smerom na východ, do 4 km vzdialeného Krásnohorského Podhradia. Hneď nás upúta dominanta Gemera - hrad Krásna Hôrka, ktorý sa hrdo vypína nad obcou. Cesta k nemu súvisí s našou odbočkou na Smolník, ak máme dostatok času, potiahneme na bicykli ešte 1,5 km smerom na Košice a na Smolnícku odbočku sa potom vrátime. Naša zachádzka súvisí s návštevou mauzólea Andrássyovcov. Po prehliadke sa teda vrátime späť do obce a odbočíme na Smolník. Čoskoro míňame odbočku na hrad, treba však rátať, že prehliadka nám zaberie cca. 1,5 hodiny. Od hradu sa vrátime znova na cestu č. 549 a potom nás už čaká úmorné stúpanie do Úhornianskeho sedla. Je dlhé 8,5 km a dá poriadne zabrať, väčšinou má sklon 10%. Skoro v celej dĺžke ideme lesom, iba na chvíľku sa objavujú pohľady na Slovenské rudohorie. Konečne sme vo výške 999 metrov. Križujeme Rudhorskú magistrálu. Z tohto miesta sú však iba obmedzené výhľady smerom na Pipítku. Preto sa spustíme nižšie, asi po kilometri nám vyrazí dych fantastický pohľad do Smolníckej doliny. Hlboko pod nami sa v serpentínach vlní klesajúca cesta, vidno roztrúsené obce, nad ktorými dominujú vrcholy Volovských vrchov. A na lúke sa pasie stádo oviec ... Treba však podotknúť, že v zjazde treba ísť opatrne, pretože niektoré serpentíny sú riadne ostré a nie sú klopené na cyklopretek. Ako víchor zletíme cez Úhornú, Mýto a Kotlinu do Smolníka. Tu na námestí nás zaujme žltá veža monumentálneho kostola. Odtiaľto máme možnosť pokračovať cez Štósske sedlo smerom na Košice, my však klesáme dolinou Ďalej až do Mníška nad Hnilcom.
Celá trasa je dlhá 36 km, má 700 metrov prevýšenia (600 od Mníška). Je zachytená na turistickej mape č. 125 Volovské vrchy - Krompachy alebo v špeciálnej cykloturistickej mape číslo 3 Tatry-Spiš-Zamagurie. V tejto mape nájdete aj profil trasy a tiež tipy na ďalších 44 cyklovýletov v oblasti.