|
|
|
Vlajka
|
|
|
Pôvodným menom Bős, je väčšia žitnoostrovská obec s temer 5000 obyvateľmi, ktorej význam v posledných rokoch značne stúpol. Chotár obce sa rozprestiera v strede Žitného ostrova pri Dunaji. Pohrebisko z doby rímskej dokazuje, že chotár Gabčíkova bol osídlený už dávno. Samozrejme, cez jej chotár pri Dunaji sa v tejto dobe tiahol chýrny Limes Romanus. Ďalšie archeologické nálezy pochádzajú zo slovansko-avarského pohrebiska.
Aj prvé správy osídľovania ľavého brehu Dunaja sú staré: po prvýkrát sa obec spomína v roku 1102 pod menom Beys, v rokoch 1262-1276 sa v listinách objavuje viackrát. Pôvodné meno obce svedčí o tom, že mohlo ísť o sídlo Pečenehov (maďarsky Besenyők).V listine z r. 1270 sa obec spomína ako Beus, terra jurisdictionis Reginalis.
|
|
Táto pôvodná obec Pečenehov bola od r. 1264 majetkom rodu Amadeovcov, ktorí ju dostali ako donáciu od kráľa Bela IV. Rod Amadeovcov pochádzal z rodu Guth-Keledovcov, ich predkom bol comes Homodeus de gre Gutkeled. Rodokmeň Amadeovcov nepretržite pokračuje od istého Vavrinca, ktorý bol vo výprave Ondreja II. do Svätej zeme. Meno obce sa vyskytuje aj v mene Mateja Böősiho roku 1345. Pápežskí vyberači desiatkov vo svojich záznamoch spomínajú pod menom Bess.
Roku 1380 sa tu objavuje kráľov dôverník Lothardus de Böős, 1398 sa obec zaznamenáva v podobe Beus.
Význam obce stúpol v 15. stor., keď rodina Amadeovcov zo susednej obce Vrakúň sem preložila stredisko rodových majetkov.
Dňa 27. septembra 1468 dal kráľ Matej povolenie na organizovanie týždenných trhov v obci.
|
|
|
Rímsko-katolícky kostol sv. Margity Antiochskej
|
|
V súpise z r. 1553 Ladislav Amade platil dane z 23 pôrt majetku. V knihe z r. 1795 sa Böős spomína ako mestečko, tak isto sa uvádza aj v knihe z r. 1851. Rod Amadeovcov r. 1845 vymiera po meči a túto časť ich majetkov dedia baróni Üchtritzovci, ktorí neskôr používali spojené meno Üchtritz-Amade. R. 1849 sa v chotári obce odohrala bitka. R. 1851 žilo v mestečku Böős 2001 katolíkov, 16 židov, 7 evanjelikov a 3 kalvíni. Roku 1861 obec zničil požiar.
Vývoj počtu obyvateľstva v obci rok 1880 2228, v r. 1900 2715, v r. 1921 2903, v r. 1930 3101, v r. 1941 3410 a v r. 1995 4948.
V najnovšej dobe do r. 1945 tu boli najväčšími zemepánmi rodiny Üchtritzovcov-Amadeovcov, Nagyovcov, Katonovcov a Szikorovcov.
|
|
Neustále hľadáme doklady o minulosti našej obce. Máme dokončenú monografiu o histórii Gabčíkova.
Dňa 25. júla 1995 bol obci priznaný a slávnostne posvätený erb obce a obecná zástava. Vtedy sa stal čestným občanom Gabčíkova Oto Habsburg.
| |
|
Termálne kúpalisko
|
|
|
Gabčíkovske termálne kúpalisko s otvorenou náručou víta rekreantov. Čaká na každého, kto si chce v našej pohostinnej obci oddýchnúť, zregenerovať, zabaviť sa. Ponúka vhodnú príležitosť deťom na to, aby strávili letné prázdniny v príjemnom, no najmä bezpečnom prostredíĽudové tradície sú sústredené a uchovávajú sa v tzv. skanzene. V Gabčíkove sa každoročne konajú tradičné kultúrne slávnosti piesní a tancov, ktorých organizátorom je MO Csemedok, ale aj oslavy Medzinárodného dňa družstevníctva, Slávnosti Sv. Floriána a tradičné Gabčíkovské hody.
Aj za hranicami je populárna Veľká cena Žitného ostrova v zápasení.
|
|