|
|
|
Obec Zlatá Baňa
|
|
|
Zlatá Baňa leží v Slanských vrchoch, v hornej časti doliny Delne. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1550, keď kráľ Ferdinad I. poveril Spišskú kapitulu uviesť zemanov zo Žehne do vlastníctva dedičných a získaných majetkov, teda aj do vlastníctva polovice baní v doline Delne. Banská osada vzikla v prvej polovici 16. st. v chotári obce Lesíček. Samostatnou obcou sa stala v polovici 19. st. V dokumentoch sa názov dediny uvádza nasledovne: 1567 Aranpatak vo význame Zlatý Potok, 1873 Aranybánya (Zlatá Baňa), 1920 Zlaté, 1927 Zlatá Baňa.
V rokoch 1730-1861 v dnešnom chotári obce sa realizovali neúšpešné pokusy o ťažbu zlata, ktoré sa skončili vybudovaním erárneho podniku na ťažbu hliny na výrobu kachieľ. V tých dobách sa ustálil aj terajší názov obce. Pokračovaním baníckej činnosti v chotári obce bola ťažba antimónu začiatkom 20. stor. (ťažba bola zastavená v priebehu I. sv. vojny).
|
|
Rozsiahle lesy v okolí obce v 19. st. boli erárnym majetkom.
V obci postavili kostol až v najnovších dobách, začiatok stavby v roku 1968, rozhodnutím úradníkov /OV KSS/ pozastavený a ukončený až v roku 1975.
|
|
|
|
|
Súťaž v ryžovaní zlata
|
|
|
Erb obce a symboly schválené až v roku 1998.
|
|