| |
|
|
|
|
Obec leží v severozápadnej časti Slovenského krasu, v doline potoka Rozložnica. Patrí jej rozsiahly chotár 1259 ha poľnohospodárskej pôdy a lesné porasty bohaté na dreviny ale aj zver. Samotná obec je teda srdcom okolitej panenskej prírody.
Prvú osadu v údolí Rozložnice založili z pastierskych rodín Bebekovci pod názvom ROSUSNA (1258). Je to práv písomná zmienka o obci. Pomenovali ju podľa rozdvojenej cestnej vetvy - rosuchy, čiže rázsochy.
|
|
V roku 1548 obec vlastnil František Bebek, župan Gemerskej stolice. V 16. A 17. storočí sa obyvatelia zaoberali pastierstvom, furmančením a baníctvom.
|
|
V roku 1611 postavili drevenú kazateľnicu na mieste, kde predtým pochovávali mŕtvych. Obyvatelia došlí z úbočí Veterníka spaľovali svojich zomretých práve na vrchole Veterníka. Práve na týchto miestach sú dodnes pozostatky kamennej budovy a kamenných hrobov obyvateľov osady Rosusnej.
Obec už v 17. storočí mala svoj erb: NAD LEMEŠOM DVE RUŽIČKY. Zachoval sa na odtlačku obecného pečatidla s kruhopisom "SIGILLYM PAGI ROZLOZNA", ktorý overuje záznam z roku 1653 a nachádza sa v Prothoc.Pechanialum (protokol ev.cirkvi v Revúcej).
|
|
V roku 1768 bol na príkaz zemepána postavený kamenný kostol a obyvatelia obnovili aj faru.
Rok 1840 bol charakteristický príchodom farára Ladislava Bottu, ktorý sa zaslúžil o výstavbu novej fary a zakúpenie ostárneho obrazu.
|
|
Syn obecného farára Ladislava Bottu významný historik a národovec Július Botto, sa narodil v roku 1848 na novej fare v Rozložnej. Bol zakladateľom a učiteľom prvého Slovenského gymnázia ako aj prvej obchodnej spoločnosti JEDNOTA.
Po ukončení I. sv. vojny r. 1918 vznikom Československej republiky dostala obec dnešný stály názov ROZLOŽNÁ.
|
|