Rákoš

Obec Rákoš leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline potoka Rakyš na úpätí Železníka. Väčšia časť chotára je na ľavej strane východného Turca na nive terasovej plošiny, malá časť na severe nižšej hornatiny, na juhu úzky pás vrchoviny, ktorú tvoria mladoprvohorné horniny, fylity a vápence.
Je zalesnené dubovo-bukovým lesom. Sú tu ložiská železnej rudy, ortuti a medi.

Obec Rákoš má 410 obyvateľov. Pod obec Rákoš patrí aj Rákošská Baňa, ktorá je vzdialená od obce Rákoš 2 km. Výmera našej obce je 1303 ha.
Obec sa spomína r. 1318, vznikla ako predhradie pod hradom, ktorý sa spočiatku volal Köwy (Kameňany), neskôr Rákoš, spustol v pol. 15. storočia. Obec patrila Bebekovcom, v 17. storočí Wesselényimu, v 18. storočí Csákyovcom, v 19. storočí Koháryovcom a Coburgovcom.

Obyvatelia pracovali zväčša v baniach (železná ruda, meď). Koncom 19. storočia bola v chotári vybudovaná osada Rákošská Baňa, zvýšila sa ťažba rudy a začiatkom 20. storočia boli postavené dielne. Roku 1922 bolo zastavenie prác v baniach.
Obyvatelia sa zapojili do SNP, obec vyznamenaná Pamätnou medailou SNP.

V období 1952 - 62 sa obnovila ťažba v baniach. JRD zal. 1950 prešlo 1964 do ŠM. R. 1968 otvorili v obci vápencový lom, 1970 nové bane. Obyvatelia pracujú v poľnohospodárstve, v priemyselných podnikoch v Jelšave, Lubeníku, Revúcej a Sirku.
Historické informácie o obci:
Zrúcaniny hradu z 2. pol. 13. storočia

Kostol rímskokatolíckej cirkvi rom.got. z 2. polovice 13. storočia, upravovaný koncom 16. storočia a v polovici 18. storočia,
got. nástenné maľby zo 14. - 15. storočia, zvyšky aj na juž. fasáde, interiér barok. z konca 17. storočia a z 1760 maľovaný drevený strop a empora z 2. polovice 17. storočia.
Kostol evanjelický klas. z 1819, interiér rokok. -klas.