| |
|
|
|
|
Obec Nadraž rozložená je v kotline, po oboch stranách hradskej, vedúcej z Jelšavy do Rákoša.
Obec bola založená na terajšom mieste po tatárskom plienení. Založili ju uprchlíci zo susednej neďalekej Malej Viesky, ktorých "psohlavci" vyplienili, hospodárstva zničili a len útekom do blízkych hôr si zachránili holé životy. Najvyšším vrchom je Bradlo. Okolie obce lemujú listnaté stromy.
|
|
Rozloha obce celkom 1 061 ha.
Miestne komunikácie majú dĺžku 0,829 km.
Kultúrne spoločenské akcie:
|
|
|
Pohľad na obec Nandraž
|
|
Deň matiek, športové popoludnie na MDD, posedenie s dôchodcami, posedenie Pod jedličkou, oslavy oslobodenia obce, akcie ZPOZ-u.
Obec prijala názov od rovnomenného potoka, ktorý sa spomína už v listine z r. 1243. Prvá písomná správa o obci je až z r. 1318. V tom čase patrila Bebekovcom, v 17. storočí Vešeléniovcom, o storočie neskôr Čákiovcom a v 19. storočí Koháriovcom a Coburgovcom.
|
|
V chotári obce sa vyskytovali aj železorudné bane, ktoré spolu s bohatými lesmi viedli k značnej prosperite obce. Prvú stagnáciu už v polovici 16. storoči spôsobili Turci, r. 1555 obec úplne spustošili.
Opäť sa doosídlila po r. 1610. Utlmilo sa aj baníctvo. Od 18. storočia v obci prekvitalo ovocinárstvo. Ťažbu železa tu obnovili v 19. storočí. Od novembra 1938 do marca 1939 bola súčasťou Maďarska.
|
|
Podľa pečatidla obce z r. 1744 sa miestni obyvatelia zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom. V strede pečatného poľa je totiž vyryté kolmo postavené čerieslo s lemešom. Tieto dve hlavné časti pluhu obkolesuje barokový ornament. Kruhopis pečatidla, ktoré sa dodnes zachovalo v Okresnom múzeu v Rimavskej Sobote znie: PECET NANDRASKA 1744.
Jeho päť odtlačkov sme našli ešte aj na dokumentoch z r. 1865 a 1867.
|
|