| |
|
|
|
|
Obec Lubeník sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v malebnej Muránskej doline, na ľavom brehu rieky Muráň v polovici cesty medzi mestami Jelšava a Revúca.
Prvá zmienka obci je z roku 1427, kde meno obce sa píše Lwbnyk. Od roku 1919 sa píše Lubeník. Podľa legendy v obci rozšírenej, meno pochádza od slova "ľúbiť". Údajne sem sa chodievali "ľúbiť" František Vešeléni a Mária Séči z Muránskeho hradu. Lenže milostný príbeh sa datuje rokom 1644 a obec mala koreň slova "lub" vo svojom mene už viac ako 200 rokov predtým.
|
|
Jazykoveda odvodzuje meno Lubeník od slova "lub", čo znamená jednu časť vonkajšieho obvodu kolesa, čo by mohlo znamenať, že prví obyvatelia obce vyrábali kolesá. Chotár obce meria 582 ha, voči okolitým obciam malý, neobvykle dlhý a neobvykle úzky. Rozlohou chotára i počtom obyvateľstva patril Lubeník medzi menšie obce regiónu. Od polovice minulého storočia sa stal priemyselnou obcou a počet obyvateľov sa zvýšil. Rast obyvateľstva bol veľmi kolísavý. V ňom sa odzrkadľujú nepriaznivé vplyvy tureckých nájazdov, cholery a iných udalostí, ako aj priaznivých vplyvov, z nich na prvom mieste stojí budovanie priemyslu v obci.
Život obce a jej obyvateľov je nerozlučne spojený s činnosťou magnezitového závodu. V roku 1952 sa začala výstavba nového závodu Slovenských magnezitových závodov. Do obce prichádzajú pracovníci a počet obyvateľov sa postupne zvyšoval.
|
|
|
Obec Lubeník
|
|
S rastom obce bolo potrebné postarať sa o zaškolenie väčšieho počtu školopovinných detí. Stará budova obecnej (cirkevnej) školy už nestačila pojať narastajúci počet školopovinných detí a tak v roku 1954 sa pristúpilo k vybudovaniu novej školy. Vyučovanie sa začalo v roku 1956.
V roku 1981 v Lubeníku Slovenská filmová tvorba natáčala rozprávkový film Plavčík a Vratko.
Občania majú k dispozícii bohatú obecnú knižnicu. Založená bola v polovici 30-tych rokov a mala 348 zväzkov kníh, dnes knižný fond predstavuje cca 16 tisíc zväzkov.
|
|
Dnes v obci je prevažná časť obyvateľov zamestnaná vo firme Slovmag a.s. Lubeník.
Erb obce Lubeník - v červenom štíte strieborná kosa na zlatom ľavošikmom kosisku prekríženom zlatými šikmými sklonenými hrabľami. To všetko sprevádzané vpravo strieborným kladivom na zlatej rukoväti a prevýšenie tromi zlatými klasmi. Tento poľnohospodársky motív je podľa pečatidla obce z roku 1833.
| |
|
|
V obci t.č. sa ubytovacie zariadenia neprevádzkuje, bývalý hotel Magnezit je sprivatizovaný a služby neposkytuje.
|
|