|
|
Leží v Slovenskom rudohorí, v Revúckej vrchovine. Pôvodná osada bola založená slovanskými osadlíkmi medzi 9. a 11. storočím, ku ktorým pribudli nemeckí baníci. Názov Jelšava bol odvodený od slova "jelša", stromov ktoré sa v blízkosti osady vyskytovali.
|
|
Vznik osady súvisí s výstavbou drevozemného jelšavského hradu v polovici 12. storočia. Po vpáde Tatárov vydal uhorský kráľ Belo IV. v roku 1243 bulu, ktorá je prvou písomnou správou o Jelšave časť Muránskej doliny a celé štítnické panstvo.
Už v roku 1427 bola Jelšava najväčším mestom Gemera. V roku 1551 dostáva Jelšava právo na tri jarmoky a právo meča. V roku 1557 Ferdinand I. pod vplyvom spustošenia Jelšavy oslobodzuje mesto na tri roky od všetkých daní. V roku 1657 tu zasadal Uhorský snem, v roku 1659 dostáva mesto od kráľa Karola VI. ďalšie privilégiá a to oslobodenie od cla, daní a desiatkov.
|
|
V 18. a 19. storočí bolo v Jelšave 42 druhov remesiel, ktoré boli združené v desiatich cechoch. Veľký vplyv na život v meste mal rozvoj magnezitového priemyslu (prvá vysoká pec v roku 1894, ucelený magnezitový závod v roku 1923), ktorého obrovský rozmach nastal koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia.
|
|