Hronsek

Obec Hronsek leží medzi mestami Zvolen a Banská Bystrica v tesnej blízkosti rieky Hron. Prvé historické stopy o Hronseku siahajú až do roku 1250, kedy obec začala vznikať na území vyčlenenom zo zvolenského panstva.
Najstaršou stavbou - pamiatkou z minulých čias je goticko-renesančný kaštieľ (vodný hrad) z roku 1576. Bol opevnený, čo súviselo z tureckým nebezpečenstvom. Opevnenie tvorila vodná priekopa, obranný múr a 4 veže. Vchádzalo sa doň cez padací most. Údajne, za rákoczyovského povstania boli tu razené mince. V kaštieli žil otec Juliany Korponayovej-Géczyovej (Levočská biela pani) Zsigmond Géczy, čo opisuje vo svojom románe Mór JÓKAI.

Z roku 1775 pochádza druhý Soosovsko-Géczyovský kaštieľ. Je postavený v barokovom slohu s nárožnými baštami. Zaujímavá je fasáda s rokokovými detailami. V interiéri sú zaujímavé pruské a zrkadlové klenby. Kaštieľ je umiestnený v záhrade, kde sa nachádza vzácna, vyše 200 ročná lipa. Je 25 m vysoká, obvod kmeňa vo výške 1 m nad zemou je takmer 500 cm a patrí medzi najkrajšie exempláre na Pohroní.
Vzácnou historickou pamiatkou je aj drevený artikulárny evanjelický kostol a drevená zvonica. História vzniku dreveného kostola zapadá od obdobia silného katolicizmu, do obdobia, keď na scénu dejín vystupuje kežmarský gróf Imrich Tököly, ktorý za širokej podpory ľudu, Turkov a francúzskeho dvora vystúpil proti rakúskemu cisárovi Leopoldovi I. a donútil ho zvolať Šopronský snem v roku 1681. Ten potvrdil závery Viedenského mierku z roku 1606 vo veciach slobody náboženstva a povolil evanjelikom postaviť v jednej stolici 2 kostoly, v Hronseku a Ostrej Lúke.
Článok (artikula) 25 stanovoval pre stavbu chrámu tieto podmienky:

musel byť postavený v priebehu jedného roka,
musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov,
nesmel mať vežu,
vchod nesmel byť priamo z ulice.
Stavba kostola začala 23. októbra a na jeseň 1726 bola hotová. Kostol má pôdorys kríža, je 8 m vysoký, 26 m dlhý a 11 m široký. Má 30 okien. Stĺpy sú v záhlaví zdobené vyrezávaným jónskym ornamentom, sú dubové, ostatné časti sú väčšinou smrekové. Na dolnej časti chórov je zavesený vyrezávaný ornament v podobe lipového listu - symbol slovanského povedomia. Kostol má 1100 miest na sedenie.

Súčasný orgán postavil banskobystrický majster Martin Podkonický v roku 1764. Nádvorie kostola zdobia 4 mohutné lipy, z ktorých dve sú také staré ako kostol.
Súčasne s kostolom bola postavená aj zvonica tiež z r. 1726.
Budova fary je pamätný dom, kde žili a tvorili významné osobnosti duchovného, národného a kultúrneho života.

Boli to Ján SIMONIDES (1648-1708) - kňaz, galejník, pedagóg, literát, Jozef MELCER (1800-1854) - kňaz, národný buditeľ, autor nábožných piesní, August Horislav KRČMÉRY (1822-1891) - kňaz, národný buditeľ (štúrovec), literát, zberateľ ľudových piesní, … a ďalší.
Dalibor Herkel