Bacúrov

Obec sa nachádza v okrese Zvolen, JZ medzi obcami Breziny, Ostrá Lúka a Dubové. Leží na príkrove Čadiča na Ostrolúckej planine. Nadmorská výška sa pohybuje od 430 m n.m. do 597m n.m. V strede obce je nadmorská výška 450 m n.m.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1255, kedy sa obec nazývala VILLA BOCHOROU. V tomto roku vymeriavali chotár susedného Dubového a pri určovaní hranice je spomenuté, že susedí s obcou Villa Bochorou, nemecky WASSERAW. Obec patrila najprv Zvolenskému hradu, neskôr Dobronivskému hradu. Vďaka svojej polohe, v okolí sa nachádzajú niekdajšie významné banské mestá - Banská Štiavnica, Kremnica a Banská Bystrica, obec chtiac-nechtiac bola účastníkom rôznych historických udalostí. V časoch tureckých nájazdov Bacúrovčania dostali za úlohu strážiť cestu vedúcu na Kolpachy aj do Banskej Štiavnice, ale aj cestu vedúcu na Zvolen. Už v roku 1551 sa Turci objavujú na okolí Zvolena a Banskej Štiavnice, odkiaľ ich poddaní z Bacúrova a okolia odohnali. Dňa 11. októbra 1599 Štiavnica písala Kremnici, že Dobrá Niva a Pliešovce sú v plameňoch, vypálené od Tatárov; a od Krupiny že počuť tuhé strieľanie. 21. Októbra ešte tu lúpili Tatari a ležali táborom pri Ostrej Lúke a Bacúrove; odtiaľ išli na Budču smerom ku Bystrici.

V obci sa nachádza kostol Sv. Šimona a Judu, ktorého prvá písomná zmienka spolu s farou pochádza z r. 1517. Pôvodne bol postavený v gotickom slohu a v roku 1790 bol prestavaný do barokového slohu. Kostol až do r. 1710 patril striedavo katolíkom a evanjelikom. Po tomto roku už len katolíkom.

Pohľad na obec

Tu na fare pôsobili aj významné slovenské osobnosti - národný buditelia - František Sasinek a Andrej Trúchly-Sitniansky a v rokoch 1909-1920 Karol Anton Medvecký - prvý tajomník Slovenskej národnej rady, ktorý spolu s predsedom Slovenskej národnej rady Matúšom Dulom podpísali Deklaráciu slovenského národa.

Vo zvonici sa nachádzajú zvony, väčší z r. 1502 a druhý menší z r. 1689. Kostol je kultúrnou pamiatkou.
Ďalšou kultúrnou pamiatkou v obci je pôvodný dom s hospodárskou časťou a stodola. Ide o ľudovú stavbu s pôdorysom tvaru L, ktorá pochádza z roku 1850, o čom svedčí nápis na strope: Martin Kutni roku 1850 M. Kapsay. Za obytnou časťou sa nachádzal pitvor s čiernou kuchyňou a komora. Koniec domu tvoril chliev.

V obci je ešte zaujímavé vidieť drevenú zvonicu, ktorá je tiež kultúrnou pamiatkou, pôvodný dom typicky stavaný po druhej sv. vojne a jazierko v strede obce ''pleso'' - protipožiarna nádrž, pozostatok v minulosti zavozeného veľkého plesa.